O Bože, v túto chvíľu oživuješ vo mne spomienku na mojich najbližších, ktorí tu už nie sú. Koľko šťastia sme prežili pri spoločnej ceste životom. Koľko radosti, keď sme, milujúci a milovaní, prežívali spoločné chvíľky života. Spomienky na ne sú pre mňa nekončiacim požehnaním.
Uplynuli mesiace a roky, a predsa cítim ich blízkosť. Moje srdce túži za nimi. Hoci sa horký pocit smútku zmenšuje, tupá bolesť zostáva, pretože miesta, kde sa oni pohybovali, sú prázdne. Životné nitky sa roztrhli, ale putá lásky a túžob nemožno prerušiť. Naše duše sú zviazané naveky.
Ó Pane, ďakujem Ti, že si mi dal v živote možnosť týchto mojich najbližších stretnúť, poznať a milovať. Požehnal si ma ich prítomnosťou, ich slovami, skutkami, ich láskou. Smútim nielen za nimi, ale hlavne nad sebou, pretože mi skutočne chýbajú. Prežli sme toho spolu veľa, a predsa, náš spoločný život sa mi teraz zdá taký letmý, kratučký...
Pomôž mi, Bože, pochopiť, že vzdialenosť medzi nami nie je až taká veľká a že sa jedného dňa opäť stretneme, vo Večnosti. Budeme naveky oslavovať, Teba, Všemohúci Otec, Tvojho Syna Ježiša Krista a Tvojo Svätého Ducha.
Amen
- 33 views