Vyšlo 31.číslo časopisu Slovo z Britskej Kolumbie - Jeseň 2019

Submitted by starosta on Sat, 09/14/2019 - 06:15
Elektronicka verzia Plnofarebná tlač na 74 stranách
prva strana
Cena za časopis a poštovné

Predchádzajúce dvojčíslo časopisu Slovo z Britskej Kolumbie vyšlo v zime 2017-2018, to znamená pred rokom a pol. Vyšlo v rekordnom rozsahu 78 strán. Mal som takú predtuchu, že to bude posledné číslo Slova z Britskej Kolumbie, ktoré v decembri 2017 slávilo svoje 10.narodeniny. Predtucha sa takmer splnila. Smrť v rodine a posun priorít túto predtuchu iba posilňovali.

Prichádzali mi však veľmi zaujímavé príspevky, ktoré na mňa „hľadeli“ z inbox-u s akousi výčitkou. Začal som ich postupne spracovávať, ale z kalendára 2018 odpadol posledný list a bolo treba vrátiť dotáciu z ÚSŽZ. Ešte šťastie, že som akosi zo zotrvačnosti ešte v novembri požiadal o dotáciu na rok 2019.

Udelená dotácia na rok 2019 ma vzpružila. „Oprášil“ som, čo som už pripravil  v minulom roku a začal som dodávať ďalšie články. Výhodou je, že mnohé články majú nadčasovú hodnotu (aspoň tak dúfam). Všetky udalosti zpred 100 rokov sú rovnako aktuálne aj o rok neskôr. Všetky úvahy o Slovákoch doma i v zahraničí zostávajú mnohokrát  rovnako platné bez ohľadu na obdobie 1-2 rokov. A tak je tu tohoročné vydanie nášho časopisu Slovo z Britskej Kolumbie, číslo 31.

koho sme dedici
V článku „Koho sme dediči“ sa Peter Kozolka zamýšľa nad témou, nad ktorou sa pravdepodobne zamýšľa každý človek, niekto skôr, niekto neskôr. Kto som? Odkiaľ som vzišiel? Kam smerujem? Nie je to iba výzva pre Slovákov, je to výzva alebo problém modernej spoločnosti, ktorý sa zvykne nazývať problémom IDENTITY.
jesenny seminar
V septembri 2018 som sa prihlásil na 6-týždňový seminár v na SFU v Burnaby (Simon Fraser University) pre seniorov . Stálo ma to 130 kanadských dolárov. Seminár sa volal „Príčiny 1.svetovej vojny“.  V článku „Jesenný seminár 2018“ vám predkladám svoje dojmy a postrehy z tohoto seminára.

 

nezavisle cechy
Po prečítaní Masarykovho memoranda z roku 1915 som trošku pochopil zložitú situáciu, v ktorej sa český a slovenský národ nachádzali v prvých rokoch 1.svetovej vojny. Dúfam, že aj nejeden čitateľ článku „Masaryk: Nezávislé Čechy (1915)“ nájde v ňom odpoveď na niektorú zo svojich otázok z obdobia vzniku Česko-Slovenska.

 

7.tatransky pluk
Osudy mnohých českých a slovenských legionárov počas 1.svetovej vojny sú stále zahalené rúškom tajomnosti a prachom času. Skompilovaním článku „7. Strelecký Tatranský Pluk“ som sa pokúsil pochopiť aspoň niečo z histórie čsl. légií.
balko
Ján Balko napísal „Život v piatich režimoch, 1. kniha, Od cisára pána k tatíčkovi Masarykovi“. Kniha vyšla tlačou na Slovensku, ale je vypredaná.  V článku „Môj pohľad na koniec vojny a začiatok republiky“ som vybral úryvky z kapitol z obdobia okolo r.1918. Opisujú situáciu na strednom Slovensku z konca 1. svetovej vojny a z počiatkov novej republiky, Česko-Slovenska tak, ako ich videl autor knihy. Úryvky uverejňujem s dovolením potomkov Dr.Jána Balku.

 

protokol
V slovenskej historiografii bolo dosiaľ za prvé známe znenie Pittsburskej dohody považované to, ktoré publikoval predseda Slovenskej ligy v Amerike Albert P. Mamatey v prvom čísle Nového Slovenska, tlačového orgánu Slovenskej ligy v Amerike v rokoch 1918 – 1922. Štefan Kucík v článku „Protokol 2. schôdze Odbočky Československej národnej rady v Amerike“ predkladá, aj keď v českom jazyku, prvé známe znenie Pittsburskej dohody vôbec.
keller
Hans Keller bol švajčiarskym diplomatom vo vojnovej  Slovenskej Republike. Vzťahy medzi Švajčiarskom a Slovenskom v období 1939 až 1945, ktoré sú málo známou kapitolou švajčiarskej zahraničnej a zahranično-hospodárskej politiky počas druhej svetovej vojny autor opísal v článku „V zahraničnej službe v Bratislave“. Článok vyšiel pôvodne v časopise Schweizerische Zeitschrift für Geschichte, Vol. 30. 1980, No. 2, s. 246-257.
so sovietskym svazom
Rok 1968 znamenal, že v ČSSR skončila komédia a začínala tragédia. „Sovietsky Zväz náš vzor“ prestal byť sloganom stával sa vtipom. Tak začína svoje spomienky na vstup vojsk Varšavskej Zmluvy do Československej Socialistickej Republiky Aristid Miglierini v článku „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy viac“.

 

Vrabce a orol
Titul článku „Vrabce lietajú v kŕdli, orol lieta sám“ je mottom knihy Jozefa Banáša „Zastavte Dubčeka“.  Uvádzame v ňom úryvky zo záverečnýcch 2 kapitol spomínanej knihy.
Winipeg
Čím je nejaké mesto v Severnej Amerike väčšie, tým väčšia je aj šanca, že sa v ňom usadili Slováci a aj slovenskí gréckokatolíci. Výnimkou nebol ani Winnipeg. Prví slovenskí prisťahovalci prišli ešte pred prvou svetovou vojnou. To je téma článku Daniela Černého „Slovenskí gréckokatolíci vo Winnipegu“.
Getting
Syn slovenských emigrantov stál na čele vývoja technológie GPS. Jeho otec emigroval z Bytče do USA ešte za monarchie. Dozvedáme sa to z článku „Ivan A. Getting zabudnutý slovenský génius“,
ktorý sme prevzali z www.bytcan.sk/bytca-historia/17-osobnosti-mesta/25-zabudnuty-genius.html.
Ked pojdete okolo
„Keď pôjdete okolo, zastavte sa…” Čo bolo tým dokumentárnym atramentom tohoto výroku, ktorý odznel pri našom odchode z New Westminsteru 14.júla 1996? Srdečnosť,spontánnosť, slovenská pohostinnosť, vďaka za dobré meno, ktoré sme sa všemožne snažili vytvoriť našim drahým krajanom, či láskavý humor, ktorý nám Slovákom nechýba? Všetko dohromady...  Peter Kozolka spomína na vystúpenie Speváckeho zboru slovenských učiteľov v Powel River v Britskej Kolumbii.
jaromir novak
Slováci z Dolnej zeme, ktorá dnes tvorí časť Rumunska, Maďarska, Juhoslávie a čiastočne Bulharska, sa tu zjavili po odchode Turkov z Maďarska, teda po bitke pri Moháči v roku 1526. Viac o tejto tématike si môžete prečítať v článku “Rozhovor s Jaromírom Novákom, predsedom Spolku Slovákov z Rumunska”. Tento rozhovor našiel na internete p. Ján Kováč r.2010.
totkomplos
Štúdium matrík nám ponúka prekvapivo veľa informácií. Dajú sa z nich vyčítať aké boli spoločenské a ekonomické pomery od chvíle keď občania dostali priezviská – teda cca od 16. storočia. V úvahách “Matrika Slovenského Komlóša”  nám Michal Hronec približuje osudy dolnozemských Slovákov z mesta Tótkomlós - Slovenský Komlóš.
slavicek
Folklórny súbor Slávik vo Vancouveri sa v septembri 2017 rozrástol o detský folklórny súborík Sláviček. V článku “Láska k ľudovým tradíciám s našimi najmenšími” vám Zuzana Chlepková priblíži prvý rok života Slávička.
rozpravkovy les
Kde bolo, tam bolo, vo Vancouveri, v Coquitlame, v čarovnom lese sa to stalo. Prečítajte si čo. Tak začína Svetlana Bardošová svoju reportáž “Rozprávkový deň pre deti alebo ako sa vo Vancouveri oslavoval Medzinárodný deň detí”.
myslava
Pred takmer 300 divákmi vo farskej hale Sv. Kláry z Assisi v Coquitlam-e vystúpil 29.septembra 2018 ľudový tanečný súbor Vinica z Myslavy, ktorá tvorí mestskú časť Košíc. Postrehy Jozefa Starostu z tohoto vystúpenia si môžete prečítať v článku “Tanečníci a hudobníci z Myslavy v Coquitlam-e”.
krnac
Ján Krnáč sa osobne stretol aj s anglickou kráľovnou pri jej návšteve v Poprade. Spytovala sa ho, prostredníctvom tlmočníka, či sa ešte nosia take ozdobné opasky, aké produkuje vo svojej dielni. Ako on a to odpovedal? Pozrite si článok “Majster Ján Krnáč” od Paľa Stachu.
na kus reci
Štefan Karak je človek, ktorého životný príbeh môže byť inšpiráciou pre mnohých Slovákov doma aj v zahraničí. Štefan Karak bol hosťom “talkšou” Jozefa Banáša.  Medzi prítomnými bol aj Paľo Stacho, ktorý nám o tom poslal reportáž “Na kus reči”.
madagaskar
Madagaskar je obrovský ostrov, kde nie je vybudovaná dopravná infraštruktúra. Počas svojich ciest som mal možnosť stráviť na Madagaskare rok života a veľmi sa teším na každú ďalšiu cestu.
O svojich cestách nám v článku “Madagaskar” rozpráva Vlado Dudlák.
skrupina a prazdniny
Mária Škultétyová nám ponúka dve zamyslenia. Jedno je o mladých drozdoch, “Prezradila ich modrá Škrupinka” a druhé je o mladých ľuďoch, “Prázdniny”. Obe sú na tú istú nôtu – ako vychovať novú generáciu schopnú ďalej niesť pochodeň života.
port dower
Mojím obľúbeným miestom na severnom brehu jazera Erie, ktoré patrí do sústavy veľkých kanadských jazzier, je maličké rybárske mestečko Port Dover. Vyznáva sa zo svojej lásky k cestovaniu Paľo Stacho v článku “Pod palmami v Port Dover”.
Globalizacia a patriotizmus
V článku “Zamyslenie o globalizácii a patriotizme na Veľký Piatok“ nám Jozef Starosta približuje svoju veľkopiatkovú skúsenosť z malého mestečka Coquitlam v Britskej Kolumbii. V článku okrem iného píše, že možno nemôžeme príliš ovplyvniť globalizáciu, ale môžeme byť patrioticky citliví či svojím konaním nespôsobujeme utrpenie v našej rodine, v rodisku, v národe, v slovanstve, v Európe...  A že byť vnímavým patriotom nie je hriech.
achitekti
Do prvého ročníka Fakulty architektúry SVŠT, ktorá bola vtedy jedinou fakultou so zameraním na architektúru a územné plánovanie pre celé Slovensko, nás v roku 1981 prijali 106 študentov. Boli sme posledným „silným“ ročníkom… O stretnutí jedného ročníka slovenských architektov zo Slovenska a zo zahraničia píše Lucia Kubicová Torchio v článku “Medzinárodné stretnutie architektov v Bratislave”.
1 rok
V článku “1 rok v živote farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri” Jozef Starosta konštatuje, že … 59.rok farnosti sv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri bol iný ako predchádzajúcich 58 rokov. Každý rok je iný, špecifický, ale tento rok, august 2018 – júl 2019, bol naozaj jedinečný. Farníci osady sv. Cyrila a Metoda ho prežili bez slovenského kňaza. Viete si predstaviť let lietadla, plného cestujúcich, bez pilota? Tak akosi sme sa cítili.
Martinsky cintorin
V článku Národný cintorín v Martine nám náš fotograf, Paľo Stacho, predkladá  pohľad na hroby niektorých našich slovenských dejateľov.
kalendar
Informácia o Slovenskom svetovom kalendári je „bodkou“ za týmto číslom

 

 

Príjemné čítanie

Jozef Starosta, redaktor a vydávateľ

Elektronicka verzia Plnofarebná tlač na 74 stranách
prva strana
Cena za časopis a poštovné